Základy finančnej gramotnosti: 3. Vklady

28.05.2016 11:36

Sektor Vklady je najrozšírenejším finančným sektorom medzi bežným obyvateľstvom. Patria sem totiž najmä bankové účty (BÚ), termínované účty (TÚ) a stavebné sporenie (SS).

Bankové účty alebo bežné účty sú neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Niektorí ich využívajú len preto, aby tam prišla výplata a aby mohli využívať trvalé a inkasné príkazy, bezhotovostné prevody, platby kartou a podobne.

Iní ho používajú ako "úložisko" svojich úspor. Toto ja osobne považujem za chybu. Na BÚ by mala byť len finančná rezerva, ktorá by v prípade neočakávaných udalostí pokryla mesačné výdaje na 6 mesiacov, najlepšie na rok.

Všetky ostatné peniaze sú na BÚ uložené veľmi neefektívne, najmä kvôli tomu, že reálne strácajú hodnotu. Peniaze na BÚ nie sú zhodnocované a teda vzhľadom k inflácii o peniaze prichádzame. Ak tam má niekto napríklad 20 000 €, nechá ich tam ležať 10 rokov a uvažujeme infláciu 2%, čo je cca dlhodobý priemer na Slovensku, o 10 rokov majú hodnotu 16 400 €. Čo to znamená? Že si za ne o 10 rokov kúpime podstatne menej ako dnes. Kam teda s väčším objemom peňazí? Investujte! Do nehnuteľností, do zlata alebo do podielových fondov (o investíciách do PF bude 4. diel).

Prečo na BÚ vlastne nie je žiadne zhodnotenie? Lebo Európska centrálna banka (ECB) nechce, aby peniaze obyvateľov ležali bez úžitku v bankových trezoroch. Neprinášajú totižto nikomu úžitok. Cieľom je presný opak. ECB chce pozdvihnúť ekonomiky krajín aj tým, aby peniaze míňali a investovali. Aby sa takto zvýšila spotreba obyvateľstva, čo spôsobí zvýšenie výroby a tým aj rast ekonomiky.

Peniaze na BÚ sú chránené na Slovensku Zákonom na ochranu vkladov obyvateľstva. Znamená to, že ak by nejaká banka skrachovala, podľa tohto zákona dostanú od štátu peniaze až do výšky 100 000 €. Otázka však je: Má štát toľko peňazí, aby odškodnil všetkých klientov napr. VÚB alebo Slovenskej sporiteľne? A čo sa stane ak skrachuje prvá banka? Podobne ako to bolo v Grécku a na Cypre, ľudia začnú panikáriť a začnú vyberať úspory aj ostatných bánk a začnú postupne krachovať všetky banky. Samozrejme, toto je len katastrofický scenár, ale stojí to na zamyslenie. Máte aj Vy v banke veľa peňazí, ktoré tam strácajú hodnotu?

Termínované účty sú bankové účty, kde sú peniaze uložené na vopred stanovenú dobu, s predpokladom, že sa nevyberú predčasne. Počas tohto obdobia teda banka vie, že s nimi môže narábať, investovať ich a pod. Pri predčasnom výbere sa zväčša platí pokuta 1% z toho, čo sme tam na začiatku vložili (nie z toho, čo tam je aktuálne "našetrené"). Aktuálne sú na TÚ veľmi nízke úrokové sadzby, čo súvisí s politikou ECB tak, ako píšem vyššie. Napríklad pri 12 mesačných termínovaných vkladoch sa pohybujú úrokové sadzby v rozpätí 0,1% - 1% p.a. (p.a. = ročne). Dlhšiu viazanosť už neposkytujú všetky banky. Viazanosť 4 roky poskytuje aktuálne 6 bánk so sadzbami 0,2% - 1,2% a 5 ročnú viazanosť iba Fio banka (0,45%) a Privat banka (1,3%). Prehľad nájdete napríklad na web stránke https://peniaze.sme.sk/terminovane-vklady/.

Stavebné sporenie je produkt, ktorý bol v čase svojho vzniku veľmi populárny a zakladali si ho mnohé rodiny, keďže v sebe spájal 3 benefity. Výhodné úročenie, štátnu prémiu a možnosť využiť po šiestich rokoch stavebný úver. SS teda ľudia zakladali aj s cieľom "zarobiť" pekné peniaze. Postupom času sa však úročenie znižovalo (pozri dôvody vyššie) z 3% až na 1,7% p.a. a znižovalo sa aj percento štátnej podpory. Kým na začiatku bola štátna prémia 10% z ročného vkladu, dnes je to už len 5%. Čo to znamená?

Znamená to, že ak ste kedysi chceli na konci roka získať štátnu prémiu 66,39 €, stačilo vložiť za rok 663,90 € alebo mesačne 55,33 €. Dnes na to, aby sme získali za rok 66,39 € musíme vložiť 1327,80 € ročne, čiže 110,65 € mesačne. Ak vložíme menej, dostaneme len alikvotnú časť štátnej prémie. Ak zo zotrvačnosti vkladáte napr. mesačne 50 €, čo je za rok 600 €, dostanete zo štátnej prémie len 30 €. Štátna prémia nepodlieha dani z príjmov.

Útočenie 1,7% nevyzerá na prvý pohľad až tak zle, ale ak si uvedomíte, že máte vaše prostriedky viazané na 6 rokov a porovnáte to so sadzbami na dlhodobých termínovaných vkladoch, už to nie je také úžasné. Navyše, čistých 1,7% mať nebudete, lebo stavebné sporiteľne majú relatívne vysoké mesačné poplatky za vedenie vášho stavebného sporenia.

Aktuálne by sme nemali teda chápať SS ako sporiaci produkt. Výhody však má. Ak založíme sporenie našim deťom napr. v 19-ke a vieme, že pôjdu študovať na VŠ, máme pre nich pripravenú vo veku 25 rokov výbornú možnosť ako získať bývanie a osamostatniť sa. Kedysi nebol problém získať bývanie cez hypotéku. Toto je však v súčasnosti už veľký problém, lebo banky väčšinou poskytujú hypotéky len do 80% a výnimočne do 85% alebo 90% z ceny zakladanej nehnuteľnosti. To znamená, že minimálne 10% z kúpnej ceny treba mať našetrených alebo na to využiť stavebné sporenie. Po 6-ich rokoch sporenia sa dajú peniaze vybrať aj s úrokmi bez udania dôvodu alebo zobrať stavebný úver, ktorý má veľmi výhodné podmienky. Úroková sadzba sa veľmi približuje sadzbám v bankách a doba splatnosti sa dá natiahnuť až na 30 rokov.

O stavebnom sporení by sa dalo toho popísať veľa ale na to tu nie je priestor.

Ak máte záujem porozprávať sa o stavebnom sporení alebo o iných vašich plánoch súvisiacich s peniazmi, ozvite sa mi!